Nitra je slovenská rieka, prameniaca na juhovýchodných svahoch Lúčanskej Malej Fatry pod vrchom Reváň. Je ľavostranný prítok Váhu, kam sa vlieva pri obci Komoča. Jej dĺžka bola pôvodne 243 km, v roku 1950 sa skrátila na 170 km, a to vybudovaním preložky do Váhu. Prekonáva výškový rozdiel 691 m. Má pretiahnutý tvar s nesúmernými prevládajúcimi prítokmi, pred preložkou prijíma zľava Žitavu.
Významnejšie prítoky Nitry sú: Handlovka, Nitrica – Belianka, Bebrava, Radošinka, Dlhý kanál a Žitava.
V hornej a strednej časti povodia priberá okrem veľa malých, málo vyvinutých prítokov Handlovku z ľavej a Nitricu z pravej strany, nižšie z tej istej strany Bebravu a Radošinku. Na dolnom toku priberá svoj najdlhší (99,3 km) a plochou povodia najväčší (1 243,6 km²) prítok Žitavu so zbernou oblasťou na svahoch Tribeča a Pohronského Inovca. Riečna sústava Nitry je charakterizovaná dlhou hlavnou tepnou s viacerými krátkymi a niekoľkými dlhšími prítokmi.
Z Nových Zámkov bol vybudovaný v 60. rokoch 20. storočia umelý kanál, ktorý spojil rieku Nitra s Váhom v obci Komoča, vzdialenej od Nových Zámkov pár kilometrov. Staré koryto rieky Nitra však naďalej existuje. Preteká cez Martovce a spája sa so Žitavou a v Komárne sa vlieva do Váhu. Tento tok Nitry je pokojný, plný vodného života, pripravený na skvelú vodnú turistiku. V Komoči je aj pekná piesočná pláž vhodná na rekreáciu spolu s chatovými oblasťami.
Život v rieke a jej okolí
Medzi organizmami, ktoré žijú v rieke či jej okolí, patria väčšie ryby ako sumec, zubáč, ostriež či šťuka. Nachádzajú sa tu aj iné vodné živočíchy ako korýtko riečne. Miestami narazíte aj na vodné vtáctvo ako rybárik riečny, divé kačice či vydra riečna.
Jedna z najšpinavších
Kedysi sa v rieke ľudia často kúpali, no triedy kvality vody pred rokmi zaradili Nitru do poslednej piatej triedy a označili ju tak za veľmi znečistenú vodu s minimálnou vhodnosťou použitia. Rieka nie je špinavá len na pohľad. Nespĺňa ani viaceré požiadavky kvality povrchovej vody z nariadenia vlády. Obsahuje zvýšenú hladinu ťažkých kovov, a to najmä arzénu, no vyhovujúci nie je ani pomer dusičnanov a chlorofylu. Vinu nesie najmä priemysel, ale aj ekologické katastrofy a samotní občania.
