Čeľaď: iskerníkovité (Ranunculaceae)
Poniklec slovenský je západokarpatský endemit. Najväčší výskyt byliny je na strednom a východnom Slovensku v nadmorskej výške 350 až 1 000 m n. m., od pahorkatín po subalpínske oblasti. Poniklec slovenský rastie na teplých krovinatých a trávnatých skalnatých stráňach, najmä v oblastiach: Strážovské vrchy, Súľovské vrchy, južná časť Veľkej Fatry, Muránska planina, Malé Karpaty, Javorníky, Považský Inovec, Lúčanská Malá Fatra, Poľana, južná časť Nízkych Tatier, Slovenský raj, Slovenské rudohorie, Spišské vrchy, Slovenský kras a v poľskej časti Tatier. Jeho spoločenská hodnota je približne 17 €
Popis
Je to až 60 cm vysoká, celá chlpatá až huňatá rastlina, byľ je priama, striebristo vlnatá, 10-22 cm vysoká (na začiatku kvitnutia), po odkvitnutí sa byľ, a hlavne kvetná stopka veľmi predlžuje (až na 30-50 cm, z toho kvetná stopka je viac než 2-krát dlhšia ako byľ); prízemné listy v čase kvitnutia sú väčšinou nevyvinuté, konečný tvar dosiahnu až v plnom lete, neprezimujú, sú dlho stopkaté a striebristo vlnaté, čepeľ je v obryse široko vajcovitá, jednoducho nepárno perovito zložená, listové úkrojky sú široké (12-25 mm), s 2 alebo 3 listovými jarmami, koncový lístok je krátko stopkatý, príp. sediaci, na báze široko klinovitý, trojdielny s perovito zárezovými dielmi, úkrojky často s niekoľkými zubami, bočné lístky sú klinovito vajcovité, sediace, výnimočne krátko stopkaté, väčšinou protistojné, menej delené.
Kvety sú veľké, vzpriamené, kalichovité, resp. zvonkovité, červenkasto-fialové, neskôr modrasté, okvetné lístky sú viac-menej podlhovasté, na vrchole končisté a na vonkajšej strane ochlpené, asi 2-3-krát dlhšie (4-5 cm) ako tyčinky, podkvetné listene sú cca 4,5 cm dlhé lievikovito odstávajúce od kvetnej stopky, kvetná stopka je vzpriamená, na začiatku kvitnutia cca 2-3 cm dlhá, plodmi sú vlnaté nažky s 4,5-5,5 cm dlhým chvostíkom.
Použitie
Poniklec slovenský je jedovatá rastlina, najmä jej nadzemná časť obsahuje jedovatú účinnú látku proanemonín. Vonkajší účinok tejto látky pôsobí silne dráždivo, spôsobuje zápal na pokožke. Jej vnútorné požitie pôsobí utlmujúco na nervový centrálny systém. Vyvoláva zvracanie a hnačky. Uvoľnené toxíny spomaľujú srdečný tep a znižujú krvný tlak natoľko, že môže dôjsť až ku kóme. V ľudovom liečiteľstve sa využíva na vonkajšie liečenie ekzému a reumatizmu Požitie čerstvých rastlín môže dobytku spôsobiť žalúdočné a črevné zápaly, podráždenie obličiek a prítomnosť krvi v moči
