Pôvodným druhom v našich slovenských vodách je sumec veľký. Sumec je najväčšia sladkovodná ryba v Európe.
Sumec veľký (Silurus glanis) je z čeľade sumcovitých. Na Slovensku sa sumec veľký vyskytuje najmä v riekach Váh, Dunaj a Nitra.
Vyskytuje sa predovšetkým v sladkých stojatých vodách. Sumec nie je náročný na svoje prostredie, preto sa môže vyskytnúť aj v poloslaných vodách v oblastiach ústia veľtokov aj v tečúcich riekach. Prežije aj v znečistených vodách s malým množstvom kyslíka. Sumec uprednostňuje hlbšie vody, kde má úkryt. Ideálne sú pre neho zatopené objekty a studne. Viac ako prostredie je pre sumca dôležité množstvo potravy. Pokiaľ má dostatok potravy zdržiava sa vo svojom úkryte a v jeho okolí. Sumec veľký je teplomilná ryba a v zimnom období upadá do letargie. Sumec je schopný plávať dozadu.
Telo sumca nemá šupiny, je celé pokryté hrubou vrstvou slizu. Oči má malé, prispôsobené tmavým podmienkam v hlbokej vode. Sumec má veľkú hlavu, ktorá tvorí 29 ⁒ tela. Na hlave má umiestnené dlhé fúzy, ktoré slúžia ako chuťové poháriky. V tlame má veľký počet zubov, ktoré fungujú ako strúhadlo. Chrbtová plutva je malá, análna plutva je naopak veľmi široká, chvostová plutva je zaokrúhlená. Pri love svojimi prsnými plutvami vytvára charakteristický vír. Brucho je sfarbené do žlta, je bledé. Sumec veľký dorastá do dĺžky dvoch metrov, výnimočne má až tri metre. Hmotnosť dosahuje približne 100 kg. Sumce sa dožívajú približne 20tich rokov.
Pohlavne sumec dospieva vo veku troch až piatich rokov. Samci dospievajú skôr. Samica kladie ikry. Asi 20 000 kusov ikier na 1 kg svojej hmotnosti. Samec ich až do vyliahnutia stráži. Inkubačná doba je približne 3 dni.
Sumec veľký je nočný dravec a živý sa prevažne mäsitou potravou. Je potravu tvoria červy, obojživelníky, plazy, raky, vodné cicavce, drobné vtáky. Mladé jedince sa živia zooplanktónom. Pri love, sumec nasaje korisť do úst a prehĺta ju v celku.