Najväčšou kaprovitou rybou na Slovensku je obľúbený kapor rybničný. Pôvodným domovom kapra je Čína.
Kapor rybničný alebo kapor obyčajný, známi aj ako kapor sazan (Cyprinus carpio) je ryba z čeľade kaprovité (Cyprinidae).
Výskyt kaprov v Európe sa datuje od 13. storočia. Kapor sa vyskytuje v Ázii, Európe aj v Austrálii. Kapor dorastá do veľkých rozmerov. Lovná miera je 40 cm. Väčšie jedince vážia cca 30 kg. Veľkosť kapra závisí od množstva potravy a od teploty vody. V teplejších vodách kapor rastie 2krát rýchlejšie. Zvyčajne sa dožíva 20 rokov, výnimočne 40tich rokov.
Kapor vyhľadáva plytšie vody s hĺbkou 2 až 4 metre. Plytšie vody sú teplejšie a to mu vyhovuje. Teplejšia voda má vplyv aj na jeho žravosť. Pri teplote vody 24 stupňov dosahuje maximum. Prostredie okrem rastu ryby ovplyvňuje aj zafarbenie. Sliz na šupinách znižuje trenie pri pohybe vo vode. Na hlave má hmatové fúzy. Zrakom rozlišuje iba svetlo a tmu.
Kapry žijú v spoločenstvách- hejnách. Čím sú ryby v hejne väčšie tým je ich počet v ňom menší. Najväčšie kapry žijú samotársky.
Pohlavnú zrelosť kapor riečny dosiahne v druhom až štvrtom roku života. V období neresu má samec na tele tzv. treciu vyrážku. Neres začína v polovici mája a prebieha až do konca júna v plytčinách. V chladnejších vodách trvá dlhšie. Samica kladie približne milión ikier na vodné rastliny. Samicu sprevádza niekoľko samcov. Za 3-5 dní sa liahne plôdik. Potravu čerpá z tzv. žĺtkového váčika. Po piatich dňoch je rybka samostatná.
V súčasnosti sa kapor rybničný najčastejšie umelo chová v rybníkoch, ktoré boli na tento účel vytvorené. Kapor je typický všežravec. Živý sa bentickými organizmami -larvami, planktónom a časťami vodných rastlín. V chovných rybníkoch býva prikrmovaný obilninami.
