Zázrivské lazy je lokalita patriaca do sústavy chránených území Natura 2000. Rozloha územia je 2 808,1 ha a nachádza sa v katastrálnom území obce Zázrivá (obklopuje samotnú obec). Krajinu tvorí vidiecka poľnohospodárska oblasť s roztrúsenými obydliami. Okrem lúk, lesov a pasienkov sa tu nachádzajú aj prechodné rašeliniská, prameniská a slatiny. Územie je súčasťou NP Malá Fatra, ktorý toto územie spravuje. Do územia Zázrivských lazov patrí aj Prírodná rezervácia Dubovské lúky a Prírodná pamiatka Bôrická mláka. Medzi druhy európskeho významu nachádzajúce sa v Zázrivských lazoch patrí: zvonček hrubokoreňový, črievičník papučkový, fuzáč alpský, kunka žltobruchá, mlok hrebenatý, mlok karpatský, netopier obyčajný, vlk dravý, rys ostrovid a vydra riečna.
Prírodné pomery
Zázrivské lazy sú súčasťou Kysuckej vrchoviny, časti Kysucké bradlá v Stredných Beskydoch. Územie tvoria treťohorné flyšové usadeniny, z ktorých vyčnievajú vápencové bradlá so strmými svahmi a hlbokými, úzkymi údoliami. Na flyšovom podloží sú časté zosuvy. Toto geologické podložie tvorí pestrú a členitú krajinnú štruktúru. Kostru územia tvorí niekoľko menších vodných tokov, ktoré sa zlievajú do riečky Zázrivka. Tradičná vidiecka poľnohospodárska krajina s rozptýleným osídlením je výsledkom dlhodobej kultivácie človekom. Typické sú osady rozptýlené v celom priestore územia. Činnosťou človeka tu vznikla mozaika lúk, pasienkov, mokradí, lesov a remízok. Vyskytujú sa tu horské kosné lúky a podhorské kosné lúky s vysokou diverzitou a výskytom zvončeka hrubokoreňového (Campanula serrata), žltohlavu európskeho (Trollius altissimus), ľalie cibuľkonosnej (Lilium bulbiferum) a soldanelky karpatskej (Soldanella carpatica). Ich súčasťou sú druhy čeľade vstavačovitých ako sú vstavačovec Fuchsov (Dactylorhiza fuchsii), päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea), vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia), pavstavač hlavatý (Traunsteinera globosa) a i. Psicové porasty sú vyvinuté na podklade chudobnom na živiny. Sprevádzajú ich porasty borievky obyčajnej.
Najmä na zosuvoch sa vytvorili sústavy prechodných rašelinísk, pramenísk a slatín. Na ne sú viazané druhy národného významu ako kruštík močiarny (Epipactis palustris), tučnica obyčajná (Pinguicula vulgaris), všivec močiarny (Pedicularis palustris), vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata) a i. Menej časté sú drobné penovcové prameniská. Zosuvného pôvodu je aj prechodné rašelinisko s výskytom kľukvy močiarnej (Oxycoccus palustris) a nátržnice močiarnej (Comarum palustre). Pestrosti stanovíšť zodpovedá aj pestrosť fauny. Vyskytujú sa tu veľké šelmy (medveď vlk, rys), vydra riečna (Lutra lutra), viaceré druhy dravcov a sov ako orol skalný (Aquila chrysaetos), sova lesná (Strix aluco), sova dlhochvostá (Strix uralensis) alebo kuvik kapcavý (Aegolius funereus). Na prameniskách a mokradiach nájdeme kunku žltobruchú (Bombina variegata), ropuchu obyčajnú (Bufo bufo), salamandru škvrnitú (Salamandra salamandra) alebo tri vzácne druhy mlokov, mloka hrebenatého (Triturus cristatus), mloka karpatského (Triturus montandoni) a mloka horského (Triturus alpestris). Na lúčne biotopy sú viazané pestré spoločenstvá motýľov, ale napríklad aj chriašteľ poľný (Crex crex).
Negatívne vplyvy
V minulosti došlo v časti územia k veľkoplošným rekultiváciám, väčšinou však bola zachovaná, alebo obnovená vysoká biodiverzita lúk. So združstevňovaním súvisí aj ukončenie obhospodarovania menej prístupných plôch poľnohospodárskej pôdy. Tento trend pokračuje v posledných rokoch, kedy sa zvýšila výmera neobhospodarovaných plôch, na ktorých sa hromadí sušina a zarastajú náletovými drevinami. Je zaznamenaná snaha o výstavbu rodinných domov a rekreačných objektov mimo intravilánu obce a osád. Lúčne a mokraďové biotopy môžu ohroziť zámery na vybudovanie lyžiarskych stredísk s intenzívnymi a zasnežovanými zjazdovkami, usporiadavanie pretekov terénnych motocyklov a automobilov. Časté sú výruby brehových porastov a zásahy do vodných tokov hraničiacich so zastavanými plochami. Šíria sa tu invázne druhy rastlín.
