Čergov (staršie Čerchov) je pohorie a geomorfologický celok, ktorý sa rozkladá v severnej časti Slovenska.Na východe susedí s Ondavskou vrchovinou, na juhu s Beskydským predhorím, na západe so Spišsko-šarišským medzihorím a na severe okrem Ľubovnianskej vrchoviny tvorí menšia časť štátnu hranicu s Poľskom.
Horský celok Čergov je tvorený na flyšovom podklade a je orientovaný od severu na juhovýchod. Najvyššími vrcholmi sú Minčol (1 157,2 m n. m.), Veľká Javorina (1 098,7 m n. m.), Hýrová (1 070,9 m n. m.), Lysá (1 067,9 m n. m.), Dvoriská (1 057,3 m n. m.), Solisko (1 056,6 m n. m.), Malý Minčol (1 054,4 m n. m.) a Čergov (1 049,7 m n. m.).[2]
Svahy Čergova sú zarastené zmiešanými lesmi s prevahou listnatých stromov. Z nich sa najviac vyskytuje buk, javor, hrab, v menšej miere tiež dub a breza. Z ihličnanov tu rastie najviac smrek.
Na východných svahoch Čergova pramení rieka Topľa a jej mnohé prítoky, potoky a riečky zo západnej strany tvoria prítoky rieky Torysa. Miestne podnebie radí Čergov medzi chladné oblasti s priemernými teplotami v zimných mesiacoch -3 až -6 °C, v letnom období 14 až 16 °C, počet dní so snehovou pokrývkou je 120 až 160 a počet letných dní sa pohybuje medzi 10 až 30.
Čergovské pohorie nepatrí síce medzi chránené krajinné oblasti, ale početné pozoruhodnosti a prírodné zvláštnosti sú sústredené do mnohých prírodných rezervácií. K najkrajším a najhodnotnejším sa radí ČergovskýMinčol, Livovská jelšina, Fintické svahy a Hradová hora. Na území týchto prírodných rezervácií, ale aj mimo nich, sa nachádzajú početné chránené prírodne výtvory a náučné chodníky. Nachádzajú sa tu vzácne chránené druhy stromov, pôvodná drobnejšia vegetácia aj niektoré chránené druhy živočíchov.
