Pieninské bradlové pásmo skrátene bradlové pásmo je tektonicky a orograficky výrazné pásmo Západných Karpát. Bradlové pásmo je oblúkovitého tvaru a tvorí hranicu medzi Vonkajšími a Centrálnymi Západnými Karpatmi. Utvára úzku (19 až 0,4 km), ale až 600 km dlhú tektonickú jazvu po subdukcii a kolízii časti zemskej kôry, v ktorej sú zachované iba fragmentálne sledy vrstiev a fácií. Vyznačuje sa výskytom pevnejších, hlavne vápencových skalísk – bradiel, vyčnievajúcich zo spravidla menej odolných slienitých a flyšových súvrství tvoriacich bradlový obal. Bradlá sú k svojmu obalu zväčša v tektonickom vzťahu, ktorý však môže mať rozmanitý charakter. Bloky majú zväčša šošovkovitý, alebo izometrický tvar a sú uložené vo flyšových paleogénnych vrstvách ako doskovité telesá.
Vznik a vývoj
Presné informácie o vývoji bradlového pásma v starších obdobiach od prvohôr po trias nie sú známe, pretože tieto súvrstvia boli od dnešných oddelené a neskôr subdukovali alebo boli erodované počas jurského riftingu. O ich charaktere poskytujú čiastkové informácie iba exotické obliaky, o ktorých sa predpokladá že pochádzali z tzv. pieninskej kordiliéry[2], je však možné že táto zdrojová oblasť bola v skutočnosti iba exotický terén nesený v čele príkrovov fatrika alebo dnes už neznáma časť tatrika.
Tektonika
Z pohľadu laramskej stavby tvoria bradlové pásmo prinajmenšom na východnom Slovensku tri tektonické jednotky. Zo spodu na vrch sú to:
- šarišská jednotka – staršie chápaná ako jednotka grajcarka a krynická jednotka, je nasunutá na magurské flyšové príkrovy
- subpieninská jednotka – zahŕňa plytkovodnejšie sledy: czorsztynskú, niezdickú a czertezickú jednotku; je nasunutá na šarišskú
- pieninská jednotka – tvorená hlbokovodnými sledmi kysuckej jednotky, miestami ju zrejme prekrývajú jednotky centrálnokarpatského alebo penninického pôvodu