Príroda Slovenska sa vyznačuje vysokou rozmanitosťou a bohatstvom druhov rastlín i živočíchov, pestrosťou krajinných štruktúr. Na tomto malom kúsku Európy sa striedajú rozsiahle nížiny so stepnými druhmi s hlbokými lesmi i skalnatým reliéfom najvyšších hôr.
Avšak najtypickejšie pre tunajšiu prírodu je vysoká lesnatosť. Slovensko patrí ku krajinám s najväčším podielom lesných komplexov v Európe. Zaberajú viac ako tretinu jeho celkovej rozlohy. Bohaté lesné porasty však tiež prekvapia svojou diverzitou. Vďaka centrálnej vnútrozemskej polohe krajiny má najväčší vplyv na ich pestrosť najmä pomerne rýchlo sa meniaca nadmorská výška.
Najnižšie položené a najsuchšie časti nížin a kotlín dnes už len sporadicky pokrývajú dubové lesy typické najmä dubom letným, dubom zimným a ojedinele i teplomilným dubom cerovým. Vyznačujú sa i bohatou krovinnou etážou a svetlomilnými bylinami v podraste. Najmä v jarnom období býva pastvou pre oči bohatý koberec snežienky jarnej, hlaváčika jarného, ponikleca vľkokvetého či konvalinky i cesnaku medvedieho. Dnes ich na väčšine ich pôvodného výskytu nahradila kultúrna step. Živočíšnym druhom dominuje najmä srnčia a diviačia zver, ale botanicky významných je i viac než 700 druhov motýľov, množstvo druhov drobných cicavcov, vtákov, chránených i dravcov ako výr skalný, sokol rároh, či myšiarka ušatá. Raritou je i voľný výskyt čried muflóna lesného, ktorý pôvodne žije v oblasti Stredozemného mora, a na Slovensko bol dovezený v priebehu 19. storočia, pričom sa dobre zaklimatizoval najmä v najsuchších dubovo- bukových lesoch.
Vlhkejšie nížinné oblasti popri riekach a potokoch zasa zaujali lužné lesy. Keďže osídľujú predovšetkým oblasti s výskytom vysokej hladiny spodnej vody, ich rozsah sa na Slovensku zmenšil najmä reguláciou riek, odvodňovaním a výstavbou hrádzí. Ich najrozsiahlejší výskyt prevláda pozdĺž našej najväčšej rieky – Dunaja, pričom presahujú i do okolitých štátov Rakúska a Maďarska a tak vytvárajú prirodzený biokoridor. Dnes sú chránené ako Chránená krajinná oblasť Dunajskú luhy druhým stupňom ochrany prírody s výskytom vzácnych a ohrozených rastlinných druhov ako lekno biele, leknovec štítnatý či vstavač ploštičný a ďalšie. Medzi typické stromové porasty patria mnohé druhy jelše, vŕby, jaseňa i topoľov. Vysoká diverzita prevláda i v živočíšnej ríši, ako desiatky druhov mäkkýšov, viac ako 1800 druhov chrobákov či pravidelné hniezdenie vzácnych druhov vtákov ako volavka purpurová či orliak morský.
V nižších pohoriach ako aj predhoriach vyšších hornatín nad 550 m.n.m. sa dubové lesy postupne menia na prevažne bukové až bukovo- jedľové lesy. Teda do listnatých lesov s prevahou buka lesného, javora horského, lipy a jaseňa sa dostávajú i prímesi i jedľa bielej či na exponovaných skalnatých stanovištiach i borovice horskej. Patria medzi významné hospodárske produkčné lesy, hoci oproti druhovo bohatším dubovým i lužným lesom vyznievajú pomerne monotónne. Väčšiu diverzitu je možné objaviť na lúkach striedajúcich lesné porasty v týchto nadmorských výškach. Napríklad viacero druhov vstavačov (Orchidaceae) možno ešte i dnes nájsť na lúkach Bielych Karpát. Tieto lúky vznikli počas valašskej kolonizácie vyklčovaním pôvodných lesov. Dnes sa kvetnatosť lúk udržuje už len vďaka pravidelnému koseniu, ktoré častokrát robia dobrovoľníci. Zo zvieracích zástupcov dominuje najmä srnčia a diviačia zver, na skalnatých stanovištiach aj viaceré chránené dravce ako orol krikľavý, včelár obyčajný či vzácne druhy chrobákov ako fúzač obrovský, cikáda viničová.
Rozsiahle oblasti stredných a vyšších hôr nad 1100 m.n.m po hornú hranicu lesa vo výške 1600 m.n.m. zaberajú smrekové porasty. Sú tiež súčasťou hospodársky najvyužívanejších lesov a preto boli smrekové monokultúry umelo vysadené človekom aj v nižších polohách na kyslých stanovištiach. Zo stromových porastov sa hojne vyskytuje smrek, menej jedľa, jarabina vtáčia, či javor horský. Typické pre bylinnú etáž je hojné zastúpenie čučoriedky, brusnice i papradín. Dnes je málo odolná monokultúra smreka vystavená zvýšenému výskytu podkôrneho hmyzu a biotických kalamít, čo sa často odráža i na zníženej miere estetickej kvality týchto lesných oblastí.
Nad hornou hranicou lesa v najvyšších pohoriach Tatier, Nízkych Tatier, Malej a Veľkej Fatry sa do výšky asi 1800 m.n.m sa rozkladá pásmo kosodreviny, teda trpasličích foriem borovice horskej s prímesou smreka i jarabiny vtáčej. Plochy kosodreviny sa striedajú s voľnými plochami alpínskych lúk typických chladnomilnými trávami, čučoriedkou a brusnicou. Asi najznámejším vysokohorským kvetom je plesnivec alpínsky. Vo viacerých pohoriach možno obdivovať tmavomodrý horec Clusiov.
V najvyšších polohách Tatier je možné aj na turistickom chodníku prísť do blízkeho kontaktu s kamzíkom vrchovským i svišťom horským. Vysoká pestrosť územia, množstvo rýchlo sa meniacich prírodných podmienok ako aj špecifické spôsoby poľnohospodárstva v minulosti majú dnes významný vplyv nielen na bohatstvo druhov ale aj na výskyt množstva chránených rastlín a živočíchov. Na Slovensku bolo identifikovaných približne 2 400 pôvodných druhov vyšších rastlín a viac ako 40 000 živočíšnych druhov. Pomerne bežné je stretnutie človeka s diviakom, jeleňom a dokonca i s medveďom. Raritou je naopak zubor, najväčší európsky cicavec voľne obývajúci už len najvýchodnejšie časti slovensko-poľsko-ukrajinského pohraničia, kde mu človekom nenarušene listnaté lesy poskytujú dostatok potravy i ochranu pred všade postupujúcou civilizáciou. Prírodne najcennejšie územia dostali aj legislatívnu ochranu najmä v podobe 9 národných parkov a 14 chránených krajinných oblastí. Okrem týchto rozsiahlych veľkoplošných chránených území však Slovensko chráni i množstvo maloplošných či bodových území, pričom celkovo zaberá plocha v štátnej ochrane asi 23% z celkovej rozlohy územia Slovenska.
