Zimná, zasnežená príroda je krásna, no skrýva v sebe aj mnoho otázok. Kde sú rastliny a zvieratá? Je toto obdobie roka pre nich zdrvujúce, alebo naopak, prospešné? Vedia sa o seba postarať? Vybrali sme pre vás to najzaujímavejšie zo zimného obdobia. Dozviete sa mnoho nových informácií a po prečítaní tohto článku sa zaručene pôjdete poprechádzať do prírody.
Zvieratá v našich lesoch
Príchod zimného obdobia je spojený s nedostatkom potravy pre zvieratá. Preto majú mnohí z nás skúsenosti s výrobou krmidiel pre vtáky. Niektorí z nás možno v lese natrafili na krmidlá so senom, zrnom, či ovocím, o ktoré sa starajú poľovníci a horári. Nemôžeme sa postarať o všetky zvieratá.
Cicavce
Príroda je však veľmi múdra preto darovala zvieratám, ktoré to potrebujú, schopnosť zimného spánku, tzv. hibernácie. Počas neho sú uložené vo svojom brlohu či v hniezde, kde upadajú do stavu strnulosti. Znižuje sa ich telesná teplota a všetky dôležité fyziologické funkcie v organizme sa utlmia na minimum. Vďaka tomu nepotrebujú toľko energie, takže ani potravy, ako za bežného fungovania organizmu. Ak by telesná teplota klesla na hranicu, pod ktorou by zvieraťu hrozilo uhynutie, jeho organizmus sa aktivuje a zviera sa prebudí.
Nie každý zimný spánok, u všetkých zvierat, je rovnaký. Existuje takzvaný fakultatívny (nepravý) spánok, ktorý je najmenej výraznou formou zimného spánku. Je charakteristický pre medveďa hnedého a jazveca lesného. Upadajú pri ňom do stavu neúplnej strnulosti, keď sa čiastočne zníži ich telesná teplota aj fyziologické funkcie. Pre niektoré netopiere, svište vrchovské, sysle, ježe a plchy je typický skutočný zimný spánok. Pri takomto spánku sa telesná teplota zvierat zníži na jeden až dva stupne Celzia. Zvláštnosťou, súvisiacou so zimným spánkom zvierat, je odolnosť proti rôznym infekčným chorobám. Ich organizmus totiž v tomto stave produkuje vo zvýšenej miere obranné látky.
Na to, aby mali živočíchy dostatok energie, potrebnej na udržiavanie životných funkcií počas zimného spánku, ju musí organizmus zvierat získať zásobovaním sa najmä na jeseň. Zásoby majú podobu podkožného tuku. Zvieratá sa počas zimného spánku pokúšajú o čo najmenší únik tepla z povrchu ich tela, čím šetria aj spotrebu zásobných látok. Napríklad plchy sa schúlia do klbka a zabalia sa do huňatého chvosta, niektoré netopiere zase do lietacích blán.
Ako vedia zvieratá, že už je ten správny čas na zimný spánok? Keď sa začína skracovať deň, čiže býva večer skôr tma a tiež sa začína ochladzovať vonkajšie prostredie, ich mozog to vyhodnotí ako správny čas na prípravu na zimný spánok. V tomto období si ich telo začína vytvárať zásoby tuku ako zdroja energie na zimu. Prebudenie zvierat zo zimného spánku je podstatne rýchlejšie ako zaspávanie, ale je aj energeticky veľmi náročné. Vedci zistili, že jedinec naň potrebuje približne rovnaké množstvo energie, aké spotrebuje za 10 dní zimného spánku.
Čo robia v zime ďalšie zvieratá?
Vtáky, v ktorých organizme prebieha vysoká látková výmena, si nemôžu dovoliť spať štyri až sedem mesiacov, ako niektoré cicavce. Napríklad najmenší vták v Európe, králiček zlatohlavý, s hmotnosťou päť gramov, vydrží bez potravy iba jednu hodinu. Sýkorkám sa počas zimných nocí zníži teplota na 5 až 10 stupňov Celzia, preto sa zabalia do peria, podobne ako plchy do chvosta. Niektoré druhy vtákov odlietajú na zimu zo Slovenska do Afriky či Ázie, pričom každý deň prekonajú okolo sto kilometrov.
Aj plazy a hmyz sú ovplyvňované vonkajšou teplotou. Vždy, keď klesne pod určitú hranicu, upadajú do stavu nehybnosti, čiže do akejsi formy zimného spánku a preberú sa až pri oteplení. Ryby sa počas spánku skrývajú v blate, za morskými riasami, tie najmenšie ležia na dne pod okruhliakmi.
Zimný spánok však nemusí byť iba dôsledkom nízkej vonkajšej teploty. Stav hibernácie poznajú aj zvieratá v horúcich oblastiach Afriky, prekvapujúco aj primáty. V pralesoch Madagaskaru, kde teplota ani počas najchladnejších mesiacov neklesá cez deň pod 25 stupňov Celzia, hibernuje lemur. V období sucha, keď si nemôže nájsť potravu, dokáže prespať v bútľavých stromoch až sedem mesiacov, pričom výkyvy jeho telesnej teploty dosahujú až 20 stupňov Celzia.
Nielen ľudský spánok je prospešný. Rakúski vedci zistili, že hibernujúce zvieratá majú v porovnaní s celoročne aktívnymi jedincami väčšie šance na prežitie. Okrem toho sú na tom lepšie aj z hľadiska celkovej dĺžky života. Vyvinul sa totiž u nich pomalší životný rytmus, neskôr dorastajú, pomalšie sa rozmnožujú a samice majú dlhšie obdobie nosenia.
Naše rastliny – stromy a kvety
Jeseň je krásna, hrá farbami vďaka tomu, že sa naše listnaté stromy pripravujú na zimu. Zbavujú sa listov vtedy, keď už cítia, že sa blíži zimné obdobie, plné mrazivých dní. Listnaté stromy na to majú hneď niekoľko dôvodov. Prvým je, že listy nie sú chránené proti mrazu, pretože obsahujú veľa vody a majú len tenkú ochrannú vrstvu, ktorá by ich pred mrazom neochránila. Preto by sa v zime určite poškodili a znehodnotili. Ďalším dôvodom je vyživovanie stromov v zime. Keďže stromy dostávajú v zime málo vody a iných živín, nedokázali by nimi zásobovať aj listy, aj svoj kmeň. Výhodou opadávania listov je odolnosť voči lámaniu. Ak by mal strom listy, padajúci sneh by sa na nich zachytával vo väčšej miere ako je tomu teraz a konáre by sa pod touto ťarchou lámali.
„Kráľovná zimy“, alebo Čemerica čierna, patrí k našim zimným klenotom. Kvety sa na nej objavujú často už v decembri a posledné možno nájsť ešte začiatkom mája. Rastú najmä v polotieňoch , pod korunami listnatých stromov. V prírode sa vyskytuje približne 25 druhov rozšírených prevažne v južnej, juhovýchodnej Európe a vo východnej Ázii. U nás ju môžeme nájsť v Tatrách, kde sa jej jemnými kvetmi pýši nejeden zasnežený svah. Je obľúbená aj v záhradách, no treba si dať pozor na jej umiestnenie, pretože je jedovatá. Angličania ju považujú za pravú vianočnú ružu – christmas rose.
