Hospodárske lesy sú lesy, ktoré nie sú ochrannými lesmi alebo lesmi osobitného určenia, a ktorých účelom je produkcia dreva a ostatných lesných produktov pri súčasnom zabezpečovaní mimoprodukčných funkcií lesov. Táto kategória teda zahŕňa lesné porasty, ktorých prvoradou funkciou je produkcia dreva. Teoreticky by mohlo ísť aj o produkciu iných produktov (napríklad živice, korku, podrastu ako krmiva pre dobytok a pod.). Na Slovensku však v súčasnosti nedrevné produkty nemajú väčší význam a využívanie mnohých zákon priamo zakazuje. Za využívanie nelesných produktov sa považuje poľovníctvo, komerčný záujem o túto činnosť a jej produkty v súčasnosti stále narastá.
Okrem produkčnej funkcie plnia hospodárske lesy spravidla aj ďalšie funkcie, ich význam však nepresahuje význam hlavnej funkcie. Na Slovensku sa lesy plniace výlučne produkčnú funkciu vyskytujú len vzácne, a to aj na základe zastaranej platnej metodiky funkčnej typizácie. V zmysle súčasných názorov poskytuje nezanedbateľné mimoprodukčné funkcie (ekosystémové služby) každý les, vrátane plantáží. V budúcnosti možno očakávať nárast významu týchto funkcií (služieb) a od obchodu s nimi sa očakáva zlepšenie financovania lesného hospodárstva.
Kategória lesov hospodárskych je takmer jednoznačne vymedzená jednotkami stanovištnej typizácie (lesnými typmi). Vhodné porasty sa do tejto kategórie zaraďujú automaticky, nie je potrebné ich vyhlasovať alebo schvaľovať.
Hospodárske lesy sú z lesníckeho hľadiska normálne obhospodarované, vzťahujú sa na ne len obmedzenia dané zákonom o lesoch. V jednotlivých jednotkách priestorového rozdelenia lesa sa hospodári na základe schváleného programu starostlivosti o lesy (PSL). PSL vychádza z modelov hospodárenia schvaľovanými krajskými lesnými úradmi, v ktorých sú rámcovo dané základné rozhodnutia (najmä rubná doba, obnovná doba, hospodársky spôsob) a ciele hospodárenia (cieľové drevinové zloženie, cieľová výstavba a cieľová produkcia).
V nižších lesných vegetačných stupňoch (1. až 3.) je vysoký podiel nízkych lesov – výmladkových porastov a porastov drevinovým zložením nezodpovedajúcim stanovištným podmienkam. Tieto porasty nevyužívajú produkčné možnosti stanovišťa, hoci z hľadiska zachovania biodiverzity (vrátane genofondov pôvodných drevín) môžu mať svoju hodnotu. Vzhľadom na biologické vlastnosti ich drevín sú však ich premeny a prevody veľmi obtiažne. Vo vyšších vegetačných stupňoch je zasa v mnohých porastoch vysoký, stanovišťu neprimeraný podiel „ekonomických“ drevín (napríklad smreka), čím sa znižuje ekologická stabilita týchto porastov.
