Čeľaď – Astrovité (Asteraceae)
Na Slovensku sa prirodzene vyskytuje v alpínskom a subalpínskom prostredí vo Vysokých Tatrách, Veľkej a Malej Fatre a v Slovenskom raji. Rastie len na vápencovom skalnom podloží na kamenistých pôdach. Na celom území Červených vrchov a Sivého vrchu je chránený. Je ohrozeným druhom napriek tomu, že sa vyskytuje i v iných vyšších vápencových horstvách Slovenska.
Popis
Listy a kvety sú pokryté bielymi chlpmi, ktoré vyzerajú ako vlna (plsť). Kvitnúce stonky môžu dorastať do veľkosti 3 až 20 cm (v kultivácii až 40 cm). Každý kvet sa skladá z piatich až šiestich malých žltých kvetových hláv (5 mm), ktoré sú obklopené listeňmi v hviezdicovom usporiadaní. Kvety kvitnú od júla do septembra.
Využitie
Plesnivec alpínsky sa pestuje v záhradách pre svoje zaujímavé kvety a strieborné listy. Táto rastlina má krátku životnosť a rastie zo semien
Zaujímavosť
Preklad latinského názvu rastliny znie doslovne „levia labka“, za čo môže chlpatý /kožušinový/ vzhľad kvetov. I keď vlastne – to chlpaté, čo vnímame ako kvety, sú v skutočnosti listene okolo malých nenápadných súkvetí, ktoré vyzerajú ako vnútorné orgány kvetu – piestiky a tyčinky.
Podľa povesti sa plesnivec zrodil zo žiaľu mladej ženy, ktorá našla svojho muža mŕtveho na alpskom svahu a v zúfalstve sa rozhodla tam zostať a zomrieť s ním. Podľa tejto legendy sa potom z jeho tela zrodila táto krásna snehobiela rastlina. Prispôsobila sa tvrdým klimatickým podmienkam a pritom si uchovala svoju čistú krásu. Niet divu, že výťažok z plesnivca môže poskytnúť prirodzený koktail látok, ktorý účinne bojuje s voľnými radikálmi /UV žiarenie, cigaretový dym a ďalšie chemické škodliviny/. Voľné radikály sú primárnou príčinou procesu starnutia pokožky.
Plesnivec alpínsky sa používal ako symbol poľovníkov od čias Rakúsko – Uhorska a znak v tvare plesnivca dodnes používajú nemecké a rakúske horské jednotky, ktoré sú súčasťou armády. Odznak s plesnivcom majú pripevnený na čiapkach svojich uniforiem.
